Ako Jano zachraňoval Zuzu bryndzovými haluškami

Bučí krava, bučí, bučí,
Zuze z toho v hlave hučí.

Sedí doma pri peci,
popíja si pol deci.

Nebolo by od veci ísť podojiť kravu,
od stodoly počuť takú tichú vravu.

Zlodej rovno od Mary
zašiel k Zuze po kravy.

,,Stoj, zlodejská spodina,
dobytok je rodina!”
Pár panákov do hlavy
dodalo Zuze odvahy.

A vtom vošiel Jano.

Vidí, Zuza driečna.
,,Nebojte sa, slečna!”

Ostatné už išlo samo.

Jano nožík vytasí,
so zlodejom zápasí.

Zlodej skáče, uhýna sa.
Jano skúša, mieri zasa.

Zlodej spraví salto vzad.
Utiecť z tade, to by rád.

Chytro letí ku dverám.
O pár sekúnd bude tam.

Jano fučí, nestíha.
Cvičil málo cardia.

Aby nebol  mínuse,
hodil nožom, ako v cirkuse.

Premkol lumpa trochu strach.
Nôž zasekol sa vo dverách.

,,Jano, ty si dotieravý.
Zabijem ťa!”, zlodej vraví.

Jano vytiahne halušky,
bryndzové, od mamušky.

Čo sa teraz bude diať?
Zlodej sa len začal smiať.

Letí jedna haluška
zlodejovi do uška.
Letí druhá odboka
zlodejovi do oka.

Nebol Jano taký hlúpy,
padajú halušky, jak v zime krúpy.

Zlodej klesá k zemi,
od úľaku takmer nemý.

Na haluškách v ľavom rohu
pošmykol sa, zlomil nohu.

autorka: Miroslava Pavlinská
ilustrácia: https://cz.depositphotos.com/vector-images/slovakia-folk.html?qview=335320396