Limonádový Joe (fejtón)

Prichádzam do obchodu kúpiť desať rožkov. Kladiem tovar do košíka a mierim ku pokladni.
,,Len nech nie je dlhý rad,“ hovorím si, no vzápätí sa opak stáva realitou.
Pri všetkých pokladniach stoja najmenej kilometer dlhé rady čakajúcich. Tak sa teda do jedného postavím a z nudy si začínam obzerať nakupujúcich. Rovno predo mnou stojí pupkáč, v tvári červený ako rak, asi v stredných rokoch a na pulte má vyložené tri kartóny grgavice. To sú tie sladké farebné limonády, ktoré keď vypijete, tak vám vrazia do nosa a ešte hodinu po vypití, sa vám z nich odgrguje.
,,Hotový Limonádový Joe,“ myslím si. „Načo si to kupuje? Veď aj tak už váži viac než dosť.“
„No asi mu to chutí.“
„A zdravie?“
„Zrejme je zástancom tvrdenia, že kým žijeme, treba si dopriať.“

„A finančná kríza?“
„Veď taká limonáda nie je drahá.“
„Jedna fľaša možno nie, ale ak každý týždeň kúpi tri kartóny, tak to už je slušný peniaz. Zato voda je lacnejšia.“
„Ale voda tak  dobre nechutí.“
„Tak nech si kúpi 100% pomarančovú šťavu. Je zdravšia.“
„Zdravšia, ale drahšia.“
„Tak nech toho aspoň nekupuje tak veľa.“
„Prečo ťa to štve? To je jeho vec. Týka sa to jeho, nie teba.“
„Týka sa to všetkých. Veď obezita postihuje pomaly každého druhého človeka.“
„Možno nakupuje pre celú rodinu. Ale aj keby bol sám, rodinné balenia sa viac oplatia. Kúp dve a tretiu dostaneš zadarmo.“
„Ja by som to nebrala, aj keby mi všetky dávali zadarmo. A už vôbec by som na to nenavykala svoje deti. Škodí to na veľa vecí.“
„Na čo napríklad?”
„To neviem, ale určite na veľa.  Veď je to samá chémia.“
„Keby si vedela, akú chémiu obsahuje takmer všetko, čo ješ, tak by si nič nejedla. Lepšie je radšej ani nečítať zloženie. Nečítaj ho a nebudeš sa mať nad čím rozčuľovať. Rozčuľovanie zvyšuje krvný tlak. A to vôbec nie je zdravé.“

,,Haló! Ste na rade,“ nervózne mi oznamuje predavačka pri pokladni. Chytro platím za nákup a vychádzam z obchodu. Pri jednom z áut na parkovisku vidím tučka, ako sa mu trasú ruky a náhlivo otvára ružovú grgavicu. Len čo sa Limonádový Joe napije, triaška ustupuje.
,,Ten musí byť ale riadne závislý od tej grgavice, keď sa mu tak trasú ruky,“ rozhorčím sa nanovo. No vzápätí si opäť prikážem:
„Nerozčuľuj sa. Nemá to zmysel.“
A odkráčam pešo domov.

autorka textu: Miroslava Pavlinská
fotografia: pixabay