Stratení

,,Na školský výlet ide sa,
do lesa ísť zíde sa.
Lesné plody nazbierať,
nové sily načerpať,”
zavelila učiteľka,
súhlasila riaditeľka.
Kývol hlavou aj pán školník,
že on pôjde ako dobrovoľník
na detičky dozerať,
skúsenosti naberať.

Všetci pobrali si košíčky,
do košíčkov rohlíčky.
A už išli tam do lesa,
tam, kde každý šťastím plesá.

Poslušné boli najprv detičky,
neodbočili oni z cestičky.
Zrazu zazreli však veveričku,
ako vratko skočila na jedličku.

Odbočili deti z cestičky
a roztrhali bundičky
na ostnatom kríčku,
keď naháňali veveričku

Učiteľka darmo kričí,
zbytočne hlasivky si ničí.

A detičky vprostred lesa
stratili sa, to už vie sa.
Nevedia kam oni pôjdu,
či dnes ešte domov dôjdu.

Vyšli hviezdy, vyšiel mesiac,
snáď nebudú tu trčať mesiac.
Zrazu štekot začujú,
ľudské hlasy počujú.
Tri psiská k nim blížia sa,
detičky veru boja sa.

Psom z papule sliny tečú.
Nešťastní záchranári za nimi sa vlečú.
Jeden zo psov na Jankov vak skočí,
čudne tomu psovi zasvietili oči.
Jankovu desiatu z vaku vybral,
a hneď z nej i pribral,
bo bol taký hladný, že ju musel zjesť.
Domov toho psa museli už len niesť.

A detičky veselo kráčajú si domov,
idú popri hustom rade stromov.
Došli domov s úsmevom,
po zadku dostali hneď remeňom.

Odvtedy už tie detičky
neodbočili z lesnej cestičky.

autorka: Miroslava Pavlinská
ilustrácia: https://www.vectorstock.com/royalty-free-vector/cute-kids-at-forest-vector-20760809