Z každého rožka troška

Pán holub bol veľký labužník,
prieberčivý ako nik.

Raz sa takto rozhodol:
– Ach, aký by som slávny holub bol,
keby som si vlastnú reštauráciu zaviedol? –

– Mnou vybrané potraviny by som podával,
poštový holub by mi iba kvalitné suroviny dodával. –

Čo zaumienil si, to vykonal.

Holubia reštaurácia je otvorená,
lepšiu veru tento svet nemá,

Reklamu si holub spravil veľkú,
až na ňu prilákal lienku.

– Prosím vstúpte, ráčte ďalej,
vitajte v mojej reštaurácií malej. –

– Čo si dáte?-
– Čo mi odporúčate? –

– Máme výborné rožky! –
– Rožky? Fúj, tie sú akurát tak pre stonožky! –

Sklamaná bola veru lienka troška,
zo slušnosti ochutnala z každého rožka.

No nebolo jej veľmi po chuti,
odišla z reštaurácie plná nechuti.

A holub húta: Prečo rožky úspech nemajú?
Asi potrebujú väčšiu reklamu.

Fanfáry veľké roztrúbil holub okolo rožkov,
a básnil o tom jedle božskom.

Na druhý deň na reklamu,
prilákal pani lamu.

– Prosím vstúpte, ráčte ďalej,
vitajte v mojej reštaurácií malej. –

– Čo si dáte? –
– Počula som, že dobré rožky máte. –

Už nesie pán holub dve veľké tácne.
– Ó, ako pekne naservírované, – lama žasne.

I ochutnala z každého rožka troška:
– Fuj! Hnusné sú tie rožky,
nech si ich zožerú vošky! –

– Majú vari chuť prislanú? –
– Ani nie, no ja mám radšej slamu. –

Ach, čo mám robiť, keď moja strava nikomu nechutí?
Čo by im tak asi bolo po chuti?

Už to mám! Chce to luxusnejšie servírovanie! –

Zohnal si pán holub veľký zlatý podnos,
aby ho mohol hosťovi strčiť pod nos.

Na druhý deň prišla straka:
– Veď i ja som labužníčka dáka! –

Chváli sa straka hrdo
a tvári sa veľmi múdro.

Nechala si rožky naservírovať na zlatý podnos
a pochválila rýchly dovoz.

– Hmm, chýba tomu cukor. –
Holub pomoc ochotne ponúkol:
– Veď počkajte, ja vám cukor prinesiem.
Ak chcete i tri kilá zo skladu vynesiem! –

Vrátil sa holub s kilom cukru
a v tom od úľaku zahrkútal: -Hrkú, hrkú!

– Kde je straka?
Bola to snáď mátoha dáka? –

– Och, nie, i zlatý podnos chýba, –
holub sa na stôl udivene díva.

– Ach, tá straka! –

– Zlatý podnos ukradla mi a rožky nechala,
určite sa mi v duchu i vysmiala. –

A tak holub dobojoval,
za dva týždne zbankrotoval.

autorka: Miroslava Pavlinská
ilustrácia: www.wallpaperflare.com