
Z každého rožka troška
Pán holub bol veľký labužník,
prieberčivý ako nik.
Raz sa takto rozhodol:
– Ach, aký by som slávny holub bol,
keby som si vlastnú reštauráciu zaviedol? –
– Mnou vybrané potraviny by som podával,
poštový holub by mi iba kvalitné suroviny dodával. –
Čo zaumienil si, to vykonal.
Holubia reštaurácia je otvorená,
lepšiu veru tento svet nemá,
Reklamu si holub spravil veľkú,
až na ňu prilákal lienku.
– Prosím vstúpte, ráčte ďalej,
vitajte v mojej reštaurácií malej. –
– Čo si dáte?-
– Čo mi odporúčate? –
– Máme výborné rožky! –
– Rožky? Fúj, tie sú akurát tak pre stonožky! –
Sklamaná bola veru lienka troška,
zo slušnosti ochutnala z každého rožka.
No nebolo jej veľmi po chuti,
odišla z reštaurácie plná nechuti.
A holub húta: Prečo rožky úspech nemajú?
Asi potrebujú väčšiu reklamu.
Fanfáry veľké roztrúbil holub okolo rožkov,
a básnil o tom jedle božskom.
Na druhý deň na reklamu,
prilákal pani lamu.
– Prosím vstúpte, ráčte ďalej,
vitajte v mojej reštaurácií malej. –
– Čo si dáte? –
– Počula som, že dobré rožky máte. –
Už nesie pán holub dve veľké tácne.
– Ó, ako pekne naservírované, – lama žasne.
I ochutnala z každého rožka troška:
– Fuj! Hnusné sú tie rožky,
nech si ich zožerú vošky! –
– Majú vari chuť prislanú? –
– Ani nie, no ja mám radšej slamu. –
Ach, čo mám robiť, keď moja strava nikomu nechutí?
Čo by im tak asi bolo po chuti?
Už to mám! Chce to luxusnejšie servírovanie! –
Zohnal si pán holub veľký zlatý podnos,
aby ho mohol hosťovi strčiť pod nos.
Na druhý deň prišla straka:
– Veď i ja som labužníčka dáka! –
Chváli sa straka hrdo
a tvári sa veľmi múdro.
Nechala si rožky naservírovať na zlatý podnos
a pochválila rýchly dovoz.
– Hmm, chýba tomu cukor. –
Holub pomoc ochotne ponúkol:
– Veď počkajte, ja vám cukor prinesiem.
Ak chcete i tri kilá zo skladu vynesiem! –
Vrátil sa holub s kilom cukru
a v tom od úľaku zahrkútal: -Hrkú, hrkú!
– Kde je straka?
Bola to snáď mátoha dáka? –
– Och, nie, i zlatý podnos chýba, –
holub sa na stôl udivene díva.
– Ach, tá straka! –
– Zlatý podnos ukradla mi a rožky nechala,
určite sa mi v duchu i vysmiala. –
A tak holub dobojoval,
za dva týždne zbankrotoval.
autorka: Miroslava Pavlinská
ilustrácia: www.wallpaperflare.com

