Zatmenie slnka

Zatmenie slnka

Keď Chorvátsko čarovné cestovným ruchom udrie,
každý hneď zmúdrie.
A rozmýšľa,
kto o pravej láske pomýšľa.

Čo i ten závoj hanby zakryje ťa,
tvoja túžba ružou vystletá ovije ťa.

Veď, kto pravú lásku hľadá,
túžbu svoju, nežnosť dáva.

Slncovým lúčom zamáva,
žiari a túži od rána.

Na pláži chorvátskej v horúcom piesku chodí,
chladné vlny zvlažili jej biele nohy.

A zrazu zastane,
krásny moment nastane.

Hnedé oči uzrú do diaľky,
a tu, hľa, krásavci, ako z prehliadky.

Jeden z nich vyčnieva z radu ostatných,
nevšíma si ona iných-rovnakých

No takých ako ON nie je veľa,
čumí naňho ako teľa.
Chcela by ho za frajera.
Chce len jeho – Nera.

Kráča k nemu nesmelo,
ako malé nemehlo.

ON ju pozve na pivo,
to vidia všetci naživo.

Zaľúbené pohľady po sebe hádžu,
ich srdcia nadviazať vzťah kážu.

Po roku ich láska vyfučí,
ona iba oči vypučí.

ON už s inou chvíle trávi,
klamný výraz badať na jeho tvári.

ONA smútkom zarmútená,
stojí pri ňom ohromená.

Ako len mohol, podvádzať ju s inou,
cíti sa len ONA vinnou.
V jej srdci veľký žiaľ znie,
aj inému už povie nie.

To slnko navždy zhaslo pre ňu,
vidíte ju tichú, nemú.

Nezašumí viackrát jeho hlasu vlnka,
nastáva zatmenie – zatmenie slnka.


autorka: Miroslava Pavlinská
fotka: https://changera.blogspot.com/2017/02/nouvelle-lune-et-eclipse-solaire-le-26.html

Komentáre nie sú povolené.
error: Obsah je chránený proti kopírovaniu