Domaša je miestom, o ktorom ťažko hovoriť v zlom, lebo bez ohľadu na to, koľko nedostatkov by sme boli schopní nájsť, napr. z ekologického hľadiska, vždy tam chodíme znova a znova.
Pre nás z východu je to blízko a prístup k vode je pomerne dobrý. Najčastejšie tam vídame rybárov a surfistov, ale v posledných rokoch sme si všimli nový trend.
A tým je, očividne, vystúpenie z auta, zízanie 5 minút na vodu, nastúpenie naspäť do auta a odchod.
Sem tam niekto spraví selfie, aby sa na facebooku mohol chváliť, že bol na výlete pri vode, prípadne “nenápadne” vyvenčí psa za najbližším kríčkom a šup domov. No, proti gustu žiaden dišputát.
Čierne stavby a maringotky, ktoré tam boli už roky (pomaly sa stávali kultúrnou pamiatkou), už strhli a zostala po nich len kvôpka odpadu a haraburdia.
Všetky hotely a reštaurácie sú momentálne kvôli koronavírusu zatvorené, ale zopár budov je tam rozostavaných, tak uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie. Len dúfame, že nie sťažený prístup k vode.
Naše obavy pramenia najmä z toho, že sme si všimli vzrastajúcu tendenciu privatizovať okolie vodných nádrží. Napr. na takej Zemplínskej Šírave sú už takmer všade cedule s označením ,,Súkromný pozemok” a na mnohých miestach aj závory. Fotky, ktoré vidíte v galérii sú zo začiatku leta roku 2020.