Grécko

Cesta na dovolenku v Grécku

Cesta na dovolenku v Grécku

Do Grécka sme išli autom z Čečejoviec cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Dovolenka bola ovplyvnená opatreniami proti koronavírusu, avšak kontroly na hraniciach neboli vo väčšine prípadov také prísne, ako sme očakávali. Všetci štyria sme sa ešte pred odchodom stihli zaočkovať dvoma dávkami vakcíny.

Do Grécka sme išli autom z Čečejoviec cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. 

Dovolenka bola ovplyvnená opatreniami proti koronavírusu, avšak kontroly na hraniciach neboli vo väčšine prípadov také prísne, ako sme očakávali. 

Všetci štyria sme sa ešte pred odchodom stihli zaočkovať dvoma dávkami vakcíny.

Madonna Inn v Bulharsku

Madonna Inn (Bulharsko)

Prvú noc sme prespali v bulharskom kempingu Madonna Inn. Tento kemping je hotovým rajom pre pavúky, bodavý hmyz, ucholaky a inú háveď. Majú tam aj hotel, ale kvôli oslave boli všetky izby obsadené. Záchody neboli zrovna v najlepšom stave, ale lepšie ako nič. Gigantické ropuchy pri kempingovom jazierku škriekali ako divé opice, takže sa celú noc nedalo spať.

Prvú noc sme prespali v bulharskom kempingu Madonna Inn. Tento kemping je hotovým rajom pre pavúky, bodavý hmyz, ucholaky a inú háveď. Majú tam aj hotel, ale kvôli oslave boli všetky izby obsadené. 

Záchody neboli zrovna v najlepšom stave, ale lepšie ako nič. 

Gigantické ropuchy pri kempingovom jazierku škriekali ako divé opice, takže sa celú noc nedalo spať.

Kemping Limnopoula v gréckej Ioanine

Kemping Limnopoula v gréckej Ioanine

V kempingu Limnopoula v Grécku sme zaplatili 50 eur za jednu noc. Stan sme si postavili pod stromom.

Vedľa kempingu je reštaurácia. Tá budí dojem, že patrí ku kempingu, i keď tomu tak nie je. Časníčka našťastie poznala vedenie kempingu a zavolala osobu, ktorá zavolala osobe, ktorá zavolala vedúcu. Vedúca prišla asi o hodinu a flegmaticky nám zaúčtovala náš jednodňový pobyt.

Záchody majú, ale nie splachovacie. Použitý toaletný papier sa hádže do koša vedľa záchoda, tak ako sme to zažili v Litve.

V kempingu Limnopoula v Grécku sme zaplatili 50 eur za jednu noc. Stan sme si postavili pod stromom.

Vedľa kempingu je reštaurácia. Tá budí dojem, že patrí ku kempingu, i keď tomu tak nie je. 

Časníčka našťastie poznala vedenie kempingu a zavolala osobu, ktorá zavolala osobe, ktorá zavolala vedúcu. Vedúca prišla asi o hodinu a flegmaticky nám zaúčtovala náš jednodňový pobyt.

Záchody majú, ale nie splachovacie. Použitý toaletný papier sa hádže do koša vedľa záchoda, tak ako sme to zažili v Litve.

Tsolis

Tsolis

Za kemping Tsolis sme už doma zaplatili zálohu 100 eur. Parkovali sme pri plote. Miesta na stanovanie sú rozmiestnené do niekoľkých stupňovitých poschodí. K dispozícii je elektrina, na ktorú sa dá napojiť pri múriku.

Pláže sú kamenisté, dno pozvoľne klesá do mora. Niekoľko odvážlivcov bez pudu sebazáchovy však napriek tomu skákalo z móla do plytkej vody.

Je tu všetko, čo by ste od kempingu na európskej úrovni očakávali – záchody, sprchy, reštaurácia, bar a minipotraviny. Ceny sú dvoj až trojnásobne vyššie než všade inde v Grécku. Loď sme ešte v prvý deň odniesli do Aigia.

Každý, kto bol v Grécku tvrdí, že horúčavy sa dajú vydržať, lebo je to pri mori. Možno, ak celý deň pasívne ležíte v tieni na pláži alebo sa zdržiavate v klimatizovanom hoteli a vonku vychádzate len na 2 hodiny večer alebo skoro ráno, tak je to ako tak znesiteľné. Po celodennej fyzickej aktivite však človek zdochýna od hicu. V rozhorúčenom stane je to cez noc ešte horšie.

Za kemping Tsolis sme už doma zaplatili zálohu 100 eur. Parkovali sme pri plote. Miesta na stanovanie sú rozmiestnené do niekoľkých stupňovitých poschodí. 

K dispozícii je elektrina, na ktorú sa dá napojiť pri múriku.

Pláže sú kamenisté, dno pozvoľne klesá do mora. Niekoľko odvážlivcov bez pudu sebazáchovy však napriek tomu skákalo z móla do plytkej vody.

Je tu všetko, čo by ste od kempingu na európskej úrovni očakávali – záchody, sprchy, reštaurácia, bar a minipotraviny. Ceny sú dvoj až trojnásobne vyššie než všade inde v Grécku.

Loď sme ešte v prvý deň odniesli do Aigia. Bola to trochu zmätočná akcia vybavená neskoro popoludní, akoby sa nás majiteľ kempingu snažil čo najskôr zbaviť.

Každý, kto bol v Grécku tvrdí, že horúčavy sa dajú vydržať, lebo je to pri mori. 

Možno, ak celý deň pasívne ležíte v tieni na pláži alebo sa väčšinu času zdržiavate v klimatizovanom hoteli a vonku vychádzate len na 2 hodiny večer alebo skoro ráno, tak je to ako tak znesiteľné. 

Po celodennej fyzickej aktivite však človek zdochýna od hicu. V rozhorúčenom stane je to cez noc ešte horšie.

Aigio

Aigio

Celý nasledujúci deň sme strávili v Aigiu vztyčovaním sťažňa a prípravou lode na jej spustenie na vodu. Žeriav nemajú. Namiesto neho používajú na spúšťanie lode do vody veľký traktor. Auto sme nechali zaparkované v kempingu Tsolis a naša plavba so Sunstar 18 okolo Korintskej a Patraskej zátoky mohla začať.

Celý nasledujúci deň sme strávili v Aigiu vztyčovaním sťažňa a prípravou lode na jej spustenie na vodu. Žeriav nemajú. Namiesto neho používajú na spúšťanie lode do vody veľký traktor. 

Auto sme nechali zaparkované v kempingu Tsolis a naša plavba so Sunstar 18 okolo Korintskej a Patraskej zátoky mohla začať.

Trizónia

Trizónia

Prístav v Trizónii je najlepšie usporiadaným prístavom v Korintskej zátoke. Jeho vysoké betónové móla sú postavené na štýl labyrintu, ktorý poskytuje úplnú ochranu pred morským vlnobitím a vetrom.

Kotví sa tu bokom a ide o jeden z najrušnejších jachtárskych prístavov v celom jachtárskom revíri. Elektrina a voda sú zadarmo na 1 noc ale nie sú tu žiadne sociálne zariadenia ako záchody alebo sprchy. Vedľa prístavu sa dá kotviť aj na voľno v malej zátočke. Wifi pripojenie chvíľami vypadáva, ale na predpoveď počasia postačuje.

Trizónia je miestnou turistickou atrakciou a na ostrov pravidelne chodí vodné taxi z pobrežnej dediny Chania.

Prístav v Trizónii je najlepšie usporiadaným prístavom v Korintskej zátoke. Jeho vysoké betónové móla sú postavené na štýl labyrintu, ktorý poskytuje úplnú ochranu pred morským vlnobitím a vetrom.

Kotví sa tu bokom a ide o jeden z najrušnejších jachtárskych prístavov v celom jachtárskom revíri. 

Elektrina a voda sú zadarmo na 1 noc ale nie sú tu žiadne sociálne zariadenia ako záchody alebo sprchy. Vedľa prístavu sa dá kotviť aj na voľno v malej zátočke. 

Wifi pripojenie chvíľami vypadáva, ale na predpoveď počasia postačuje.

Trizónia je miestnou turistickou atrakciou a na ostrov pravidelne chodí vodné taxi z pobrežnej dediny Chania.

Itea

Itea

Za bezvetria na motor sme sa na druhý deň preplavili z Trizónie do Itey, malého turistického mesta, ktoré je známe ako východiskový bod pre návštevu Delf.

Mestský prístav je už trochu starší ale postavený kvalitne. Elektrina tu už roky nefunguje a voda je tu poskytovaná len prostredníctvom jednej dlhej hadice, ktorá je napojená na blízky mestský vodovod.

Kapitanát funguje iba v obmedzenej kapacite a kotvenie je zadarmo. Na odvrátenej strane budovy kapitanátu sa premietajú filmy.

Keď sme zistili, že verejné záchody v Grécku prakticky neexistujú, vybavili sme sa plastovým vedierkom s kvalitnými vrecami na odpad a akokoľvek nechutne to znie, toto plastové vedierko bolo skutočným záchrancom počas nasledujúcich niekoľko týždňov.

Možno si vravíte, že sme mali ísť na záchod do kaviarne alebo reštaurácie. Lenže takýto záchod sa Vám dokáže predražiť tak, že poplatok, ktorý zvyčajne platíte v prístavoch za služby sa Vám oproti tomu bude zdať ako bagateľ. Ľudia, ktorí sa tešia, ako v Grécku ušetria na poplatkoch v prístavoch tak v skutočnosti neušetria vôbec nič. Navyše sa často stáva, že pokým onú reštauráciu, ktorá záchod má, nájdete, prejde i pol dňa. Reštaurácie Gréci ani veľmi nemajú. Frčia na káve, takže tu nájdete mnoho kaviarní a pomerne málo reštaurácií.

Pozitívnym bodom je množstvo exotických rastlín a stromov. Za celú dovolenku sme nafotili toľko rôznych druhov, že by z toho mohla byť samostatná kniha. Obchody a väčšina zariadení, vrátaní lekární, je cez deň zatvorená. Otvorené majú iba skoro ráno a podvečer až do noci.

Za bezvetria na motor sme sa na druhý deň preplavili z Trizónie do Itey, malého turistického mesta, ktoré je známe ako východiskový bod pre návštevu Delf.

Mestský prístav je už trochu starší ale postavený kvalitne. Elektrina tu už roky nefunguje a voda je tu poskytovaná len prostredníctvom jednej dlhej hadice, ktorá je napojená na blízky mestský vodovod.

Kapitanát funguje iba v obmedzenej kapacite a kotvenie je zadarmo. Na odvrátenej strane budovy kapitanátu sa premietajú filmy.

Keď sme zistili, že verejné záchody v Grécku prakticky neexistujú, vybavili sme sa plastovým vedierkom s kvalitnými vrecami na odpad a akokoľvek nechutne to znie, toto plastové vedierko bolo skutočným záchrancom počas nasledujúcich niekoľko týždňov.

Možno si vravíte, že sme mali ísť na záchod do kaviarne alebo reštaurácie. Lenže takýto záchod sa Vám dokáže predražiť tak, že poplatok, ktorý zvyčajne platíte v prístavoch za služby sa Vám oproti tomu bude zdať ako bagateľ. 

Ľudia, ktorí sa tešia, ako v Grécku ušetria na poplatkoch v prístavoch tak v skutočnosti neušetria vôbec nič. Navyše sa často stáva, že pokým onú reštauráciu, ktorá záchod má, nájdete, prejde i pol dňa. 

Reštaurácie Gréci ani veľmi nemajú. Frčia na káve, takže tu nájdete mnoho kaviarní a pomerne málo reštaurácií.

Pozitívnym bodom je množstvo exotických rastlín a stromov. Za celú dovolenku sme nafotili toľko rôznych druhov, že by z toho mohla byť samostatná kniha. 

Obchody a väčšina zariadení, vrátaní lekární, je cez deň zatvorená. Otvorené majú iba skoro ráno a podvečer až do noci.

Delphi

Delphi

Do Delphi sme sa odviezli taxíkom. Taxi je pre turistov najbežnejší spôsob prepravy a je cenovo dostupný.

Artefakty sú vystavené vonku i v interiéri. Pri vstupe si musíte kvôli koronavírusu nasadiť rúško a v jednej miestnosti nemôže byť viac než päť ľudí. V jednej sále by ste teoreticky mali byť iba 10 minút, ale prakticky vás nikto nevyhadzuje.

Delphi sú jedným z mála miest, kde môžete vidieť Grécko v plnej kráse tak, ako ho poznáte z pohľadníc a učebníc histórie.

Boli tu všetky druhy hlavíc stĺpov, o ktorých nás učili na hodinách umenia – korintský, iónsky i dórsky.

Najviac nás zaujali reliéfy a bohato zdobené sarkofágy, ale aj úlomky ručne maľovanej keramiky. Tá úroveň detailov je proste neuveriteľná a nedá sa opísať slovami, ani dostatočne vyjadriť fotkami.

Do Delphi sme sa odviezli taxíkom. Taxi je pre turistov najbežnejší spôsob prepravy a je cenovo dostupný.

Artefakty sú vystavené vonku i v interiéri. Pri vstupe si musíte kvôli koronavírusu nasadiť rúško a v jednej miestnosti nemôže byť viac než päť ľudí. V jednej sále by ste teoreticky mali byť iba 10 minút, ale prakticky vás nikto nevyhadzuje.

Delphi sú jedným z mála miest, kde môžete vidieť Grécko v plnej kráse tak, ako ho poznáte z pohľadníc a učebníc histórie.

Boli tu všetky druhy hlavíc stĺpov, o ktorých nás učili na hodinách umenia – korintský, iónsky i dórsky.

Najviac nás zaujali reliéfy a bohato zdobené sarkofágy, ale aj úlomky ručne maľovanej keramiky. Tá úroveň detailov je proste neuveriteľná a nedá sa opísať slovami, ani dostatočne vyjadriť fotkami.

Xylokastro

Xylokastro

Z Itei sme sa ráno vydali na jednu z dlhších plavieb tejto dovolenky. Xylokastro je od Itey vzdialené približne 44 km. Tak ako predchádzajúce dni, aj v tento sme spočiatku šli za bezvetria na motor. Avšak na otvorenej vode sa vietor zdvihol a mohli sme ísť na plné plachty. Neskôr sa rozfúkalo tak silno, že sme museli hlavnú plachtu zrefovať a nakoniec sme sa plavili už len na genou. Čím bližšie sme boli k cieľu tým väčšmi vietor slabo. Do prístavu sme prišli na motor s 1,5 m vlnami v chrbte, pričom nás krútilo na všetky strany. Časť posádky si musela vziať Kynedril.

Vjazd do prístavu bol kriminálne úzky, na pravej strane je neoznačená plytčina. Majáky nie sú úplne na konci plytčiny, ale až pár metrov ďalej, čo je nebezpečné najmä v noci. Odporúčame dbať na zvýšenú opatrnosť.

Z Itei sme sa ráno vydali na jednu z dlhších plavieb tejto dovolenky. Xylokastro je od Itey vzdialené približne 44 km. Tak ako predchádzajúce dni, aj v tento sme spočiatku šli za bezvetria na motor. 

Avšak na otvorenej vode sa vietor zdvihol a mohli sme ísť na plné plachty. Neskôr sa rozfúkalo tak silno, že sme museli hlavnú plachtu zrefovať a nakoniec sme sa plavili už len na genou. 

Čím bližšie sme boli k cieľu tým väčšmi vietor slabo. Do prístavu sme prišli na motor s 1,5 m vlnami v chrbte, pričom nás krútilo na všetky strany. Časť posádky si musela vziať Kynedril.

Vjazd do prístavu bol kriminálne úzky, na pravej strane je neoznačená plytčina. Majáky nie sú úplne na konci plytčiny, ale až pár metrov ďalej, čo je nebezpečné najmä v noci. Odporúčame dbať na zvýšenú opatrnosť.

Korinth

Korinth

Korintský prístav je v príšernom stave. Niektoré móla sú schátrané a polorozpadnuté, chýbajú bójky, o ktoré by sa dalo vyviazať a prístav samotný nekryje postačujúco proti vetru, ktorý sa v noci zlieva z hôr. Navyše, vchod do prístavu nie je dobre viditeľný z vody. Ide o pomerne rušnú lokáciu. Ľudia sa tu chodia prechádzať až do neskorého rána. Prístav nemá kapitanát, záchody ani sprchy.

V Grécku každý jazdí na mopede alebo motorke, vrátane dôchodcov. Prilby väčšinou nenosia.

Večer sme museli loď priviazať k bójke, aby nám ju vlny neotrepali o betónové mólo.

Korintský prístav je v príšernom stave. Niektoré móla sú schátrané a polorozpadnuté, chýbajú bójky, o ktoré by sa dalo vyviazať a prístav samotný nekryje postačujúco proti vetru, ktorý sa v noci zlieva z hôr. 

Navyše, vchod do prístavu nie je dobre viditeľný z vody. Ide o pomerne rušnú lokáciu. Ľudia sa tu chodia prechádzať až do neskorého rána. Prístav nemá kapitanát, záchody ani sprchy.

V Grécku každý jazdí na mopede alebo motorke, vrátane dôchodcov. Prilby väčšinou nenosia.

Večer sme museli loď priviazať k bójke, aby nám ju vlny neotrepali o betónové mólo.

Acrokorinth

Acrokorinth

Akrokorinth bolo jedným z najkrajších miest, aké sme v Grécku navštívili. Jedno sa Grécku musí uznať. Má absolútne nádhernú prírodu. Všade tam rástli divé mandle a stromy s plodmi podobnými fazuli, ako aj množstvo iných divých kvetov.

Akrokorinth bolo jedným z najkrajších miest, aké sme v Grécku navštívili. Jedno sa Grécku musí uznať. Má absolútne nádhernú prírodu. 

Všade tam rástli divé mandle a stromy s plodmi podobnými fazuli, ako aj množstvo iných divých kvetov.

Zo Starého Korinthu do Galaxidy

Zo Starého Korinthu do Galaxidy

Jednu z najdlhších plavieb na našej dovolenke, 75 km dlhú trasu z Korintu do Galaxidy sme absolvovali v úplnom bezvetrí na motor. Slnko bolo po celý čas extrémne agresívne, na oblohe ani mráčika.

Plavbu do Galaxidy si budeme pamätať do konca života, pretože okrem nádherného pobrežia, ktoré nám pripomínalo Albánske brehy, sme videli živého delfína, ktorý skákal z vody ako vo filme Fliper.

V Grécku žijú vraj až 4 rôzne druhy delfínov. Tento vyzeral ako delfín pruhovaný.

Jednu z najdlhších plavieb na našej dovolenke, 75 km dlhú trasu z Korintu do Galaxidy sme absolvovali v úplnom bezvetrí na motor. Slnko bolo po celý čas extrémne agresívne, na oblohe ani mráčika.

Plavbu do Galaxidy si budeme pamätať do konca života, pretože okrem nádherného pobrežia, ktoré nám pripomínalo Albánske brehy, sme videli živého delfína, ktorý skákal z vody ako vo filme Fliper.

V Grécku žijú vraj až 4 rôzne druhy delfínov. Tento vyzeral ako delfín pruhovaný.

Galaxidy

Galaxidy

Za kotvenie v Galaxidi sme zaplatili 2,80 eur na 1 noc. Za vodu a elektrinu sa platí samostatne. Záchody ani sprchy tu nie sú. Prístav je pomerne nový. Kotvia tu veľké plachetnice a motorové jachty.

Ceny v Mini supermarkete sú dvojnásobné než všade inde. Nemajú chodníky, takže pri prechode na pláž treba dávať pozor na autá.

V jednej z reštaurácií sme si poobede dali tzatziky, musaku, grécky šalát a cuketový koláč. Večer prístav ožil. Na prechádzku prišlo plno ľudí, ktorí boli oblečení ako na módnej prehliadke. Žúrovali až do rána. Kvôli hluku a hlasnej hudbe vychádzajúcej z reštaurácií sme sa opäť nevyspali.

Za kotvenie v Galaxidi sme zaplatili 2,80 eur na 1 noc. Za vodu a elektrinu sa platí samostatne. Záchody ani sprchy tu nie sú. Prístav je pomerne nový. Kotvia tu veľké plachetnice a motorové jachty.

Ceny v Mini supermarkete sú dvojnásobné než všade inde. Nemajú chodníky, takže pri prechode na pláž treba dávať pozor na autá.

V jednej z reštaurácií sme si poobede dali tzatziky, musaku, grécky šalát a cuketový koláč. Večer prístav ožil. 

Na prechádzku prišlo plno ľudí, ktorí boli oblečení ako na módnej prehliadke. Žúrovali až do rána. Kvôli hluku a hlasnej hudbe vychádzajúcej z reštaurácií sme sa opäť nevyspali.

Nafpaktos

Nafpaktos

Približne 50 km plavba z Galaxidi do Nafpaktosu nám zabrala pol dňa. Väčšinu času sme išli na motor, ku koncu sa asi na hodinu zdvihol vietor, a tak sme mohli vytiahnuť plachty. Na plachty sme sa potom dostali až do samotného prístavu v Nafpaktose.

Prístav v Nafpaktose je oficiálnym dedičstvom Unesco a ide o jeden z najzachovalejších stredovekých prístavov na celom svete. Postavili ho Benátčania a semikruhový priestor vo vnútri chránia dve vysunuté delové bašty. Plachetnice v ňom môžu kotviť len bokom alebo kolmo ku schodom. Väčšie lode kotvia na voľno v okolí prístavu.

Podchodom sa dá dostať na pláž.

Cesta na hrad Nafpaktos a vyhliadka na mesto je impozantnejšia než samotný hrad. Mimochodom, ak ste muž zvyknutý chodiť v lete bez trička, na hrade v Nafpaktose si ho budete musieť obliecť. Našich chlapov na to upozornil správca hradu.

Približne 50 km plavba z Galaxidi do Nafpaktosu nám zabrala pol dňa. Väčšinu času sme išli na motor, ku koncu sa asi na hodinu zdvihol vietor, a tak sme mohli vytiahnuť plachty. Na plachty sme sa potom dostali až do samotného prístavu v Nafpaktose.

Prístav v Nafpaktose je oficiálnym dedičstvom Unesco a ide o jeden z najzachovalejších stredovekých prístavov na celom svete. Postavili ho Benátčania a semikruhový priestor vo vnútri chránia dve vysunuté delové bašty. 

Plachetnice v ňom môžu kotviť len bokom alebo kolmo ku schodom. Väčšie lode kotvia na voľno v okolí prístavu.

Podchodom sa dá dostať na pláž.

Cesta na hrad Nafpaktos a vyhliadka na mesto je impozantnejšia než samotný hrad. 

Mimochodom, ak ste muž zvyknutý chodiť v lete bez trička, na hrade v Nafpaktose si ho budete musieť obliecť. Našich chlapov na to upozornil správca hradu.

Missolonghi

Missolonghi

Vstup do prístavného kanála, ktorý vedie do Missolonghi cez priľahlé mokrade je slabo vyznačený a plavebná dráha je lemovaná príšerne označenými plytčinami a drevenými kôlmi. Kotví sa bokom ku vysokému betónovému mólu.

Tak ako inde, ani tu sme nenašli žiadne sprchy a záchody. Prístup k pitnej vode je vzdialený dobrých 200 metrov a elektrina už dávno nefunguje.

Prístav je tu zadarmo. V Missolonghi nájdete funkčný obchod s jachtárskymi a rybárskymi potrebami. Je jediným svojho druhu, ktorý sa nám v Grécku podarilo nájsť.

Vstup do prístavného kanála, ktorý vedie do Missolonghi cez priľahlé mokrade je slabo vyznačený a plavebná dráha je lemovaná príšerne označenými plytčinami a drevenými kôlmi. Kotví sa bokom ku vysokému betónovému mólu.

Tak ako inde, ani tu sme nenašli žiadne sprchy a záchody. Prístup k pitnej vode je vzdialený dobrých 200 metrov a elektrina už dávno nefunguje.

Prístav je tu zadarmo. V Missolonghi nájdete funkčný obchod s jachtárskymi a rybárskymi potrebami. Je jediným svojho druhu, ktorý sa nám v Grécku podarilo nájsť.

Itaka

Itaka

Ranné pokusy vyplávania z Missollonghi sa skomplikovali kvôli zlyhaniu motora. Museli sme sa vrátiť. Zavolali sme opravára. Ten nevedel po anglicky, ale dal nám číslo na Dimitriho, vedúceho jachtárskeho obchodu, ktorý anglicky rozpráva plynule. Nakoniec sme situáciu vyriešili sami. Problém bol v pokazenom spätnom ventile automatického čerpania benzínu, ktorý sme pre náš motor zaviedli. Cez pokazený ventil sa benzín vylieval z motora naspäť do nádrže. Motor potom nemal žiadny benzín a tak zdochýnal.

Po niekoľkohodinovej plavbe na plachty sme boli nútení ich postupne zrefovať, nakoniec zvinúť a pokračovať len na motor. Vathy sa ukázalo byť neprístupným miestom kvôli mocným gázam zlievajúcim sa z hôr Itaky. Na niektorých miestach fúkal vietor vyše 15 m/s a riziko rozbitia sa na pobrežných skaliskách bolo priveľké. Hľadali sme útočisko pred divým počasím a pristáli sme v zátoke s kryštáľovo čistou vodou, ktorá perfektne chráni pred akýmkoľvek vetrom. Po prvýkrát sme kotvili na voľno.

Nádherná azúrovozelená voda a krásne pobrežie vytváralo idylku raja na zemi. Voda je priezračná, aj v hĺbke 8 m v nej vidno každý kamienok.

V zátoke zakotvil aj miliardár, ktorý sa tam prišiel potápať. Celý čas okolo neho krúžil ochrankár na motorovom člne. 

Ranné pokusy vyplávania z Missollonghi sa skomplikovali kvôli zlyhaniu motora. Museli sme sa vrátiť. 

Zavolali sme opravára. Ten nevedel po anglicky, ale dal nám číslo na Dimitriho, vedúceho jachtárskeho obchodu, ktorý anglicky rozpráva plynule. Nakoniec sme situáciu vyriešili sami. 

Problém bol v pokazenom spätnom ventile automatického čerpania benzínu, ktorý sme pre náš motor zaviedli. Cez pokazený ventil sa benzín vylieval z motora naspäť do nádrže. Motor potom nemal žiadny benzín a tak zdochýnal.

Po niekoľkohodinovej plavbe na plachty sme boli nútení ich postupne zrefovať, nakoniec zvinúť a pokračovať len na motor. 

Vathy sa ukázalo byť neprístupným miestom kvôli mocným gázam zlievajúcim sa z hôr Itaky. Na niektorých miestach fúkal vietor vyše 15 m/s a riziko rozbitia sa na pobrežných skaliskách bolo priveľké. 

Hľadali sme útočisko pred divým počasím a pristáli sme v zátoke s kryštáľovo čistou vodou, ktorá perfektne chráni pred akýmkoľvek vetrom. Po prvýkrát sme kotvili na voľno.

Nádherná azúrovozelená voda a krásne pobrežie vytváralo idylku raja na zemi. Voda je priezračná, aj v hĺbke 8 m v nej vidno každý kamienok.

V zátoke zakotvil aj miliardár, ktorý sa tam prišiel potápať. Celý čas okolo neho krúžil ochrankár na motorovom člne. 

Vathy

Vathy

Vathy je síce najväčším prirodzeným prístavom, ale nie dobrým. Najmä pre menšie lode. Mestské móla sú postavené bez rozmyslu, neberú do úvahy smer a silu vetra. Vo väčšine reštaurácii je wifi free, čo sme využili aj my. Jedlo pre štyroch tu stojí okolo 72 eur. Objednali sme si zapekaný baklažán, grécky šalát, špagety a mečúňa.

Vathy je síce najväčším prirodzeným prístavom, ale nie dobrým. Najmä pre menšie lode. Mestské móla sú postavené bez rozmyslu, neberú do úvahy smer a silu vetra. 

Vo väčšine reštaurácii je wifi free, čo sme využili aj my. Jedlo pre štyroch tu stojí okolo 72 eur. Objednali sme si zapekaný baklažán, grécky šalát, špagety a mečúňa.

Patras

Patras

120 km trasu z Vathy do Patrasu sme absolvovali za trištvrte dňa kombináciou plachiet a motora. Bola to jedna z najkrajších plavieb našej dovolenky, najmä preto, že sme mohli ísť na plachty. Pri ostrove Oxio sme to stočili rovno na Patras.

V Patrase sa nachádza druhý najväčší prístav v Grécku. Mali sme teda veľké očakávania. Ešte nikde sme sa tak nesklamali. Jachtársky prístav síce mal móla pre návštevníkov, ale boli v príšernom stave a bolo tam zakázané kotviť. Jedinou možnosťou bol mestský prístav, ktorý stál 10 eur na noc. Spoplatnená bola aj voda a elektrina. Čo sa týka záchodu, ten mali, ale hnusný a rozpadávajúci sa. Sprchy žiadne. Voda v celom prístave je znečistená a nevhodná na kúpanie.

Po uviazaní lode k nám prišiel príslušník prístavnej polície a dôkladne preskúmal všetky naše doklady, vrátane potvrdení o zaočkovaní na Covid. Zapísal si odkiaľ prichádzame a kam ideme. Krátko po tom sme sa rozhodli ísť hľadať iné miesto na kotvenie, keďže toto vôbec nebolo chránené od mora. Báli sme sa, že sa naša loď obije o vysoké kamenné múry.

Popri pobreží sa dá prejsť na pešo až do susedného prístavu, ktorý bol však tak súkromný a elitársky, že nás odtiaľ prakticky vyhodili.

Až do zotmenia sme hľadali žeriav, o ktorom nás presviedčali, že tam je. Žiadny sme nenašli. Unavení sme sa vrátili od pobrežia smerom k centru mesta cez nebezpečne úzke a kľukaté križovatky.

Na druhý deň sme kvôli opodstatneným obavám o bezpečnosť našej lode prekotvili k mólu sv. Nikolasa, ktoré nie je oficiálnym prístavom Patrasu a kotví sa tu zadarmo bokom.

V meste sa ťažko prechádza cez cestu, pretože na semafory je zlý výhľad a často svieti zelená pre autá i chodcov naraz.

Najkrajší je Chrám sv. Andreja s bohato zdobenými freskami, vyrezávaným nábytkom, mozaikami a striebrom zdobenými ikonami zobrazujúcimi život svätých. Pri vstupe každému, kto mal šaty nad kolená, dala teta šatku na zahalenie sa, lebo dovnútra sa môže vojsť iba so šatami siahajúci pod kolená.

Do Patraského archeologického múzea je pomerne dlhá štreka na pešo.

Sochy, amfory a mozaiky boli spracované do neuveriteľných detailov, ale nás najviac zaujala stravovacia pyramída Mykénčanov. Na prvom mieste jedli najmä obilniny a strukoviny a hneď na druhom hrozno a olivy. Mäso bolo až na samotnom vrcholku pyramídy, čo znamená, že starovekí Mykénčania boli do veľkej  miery vegetariáni. 

120 km trasu z Vathy do Patrasu sme absolvovali za trištvrte dňa kombináciou plachiet a motora. 

Bola to jedna z najkrajších plavieb našej dovolenky, najmä preto, že sme mohli ísť na plachty. Pri ostrove Oxio sme to stočili rovno na Patras.

V Patrase sa nachádza druhý najväčší prístav v Grécku. Mali sme teda veľké očakávania. Ešte nikde sme sa tak nesklamali. 

Jachtársky prístav síce mal móla pre návštevníkov, ale boli v príšernom stave a bolo tam zakázané kotviť. Jedinou možnosťou bol mestský prístav, ktorý stál 10 eur na noc. Spoplatnená bola aj voda a elektrina. 

Čo sa týka záchodu, ten mali, ale hnusný a rozpadávajúci sa. Sprchy žiadne. Voda v celom prístave je znečistená a nevhodná na kúpanie.

Po uviazaní lode k nám prišiel príslušník prístavnej polície a dôkladne preskúmal všetky naše doklady, vrátane potvrdení o zaočkovaní na Covid. Zapísal si odkiaľ prichádzame a kam ideme. 

Krátko po tom sme sa rozhodli ísť hľadať iné miesto na kotvenie, keďže toto vôbec nebolo chránené od mora. Báli sme sa, že sa naša loď obije o vysoké kamenné múry.

Popri pobreží sa dá prejsť na pešo až do susedného prístavu, ktorý bol však tak súkromný a elitársky, že nás odtiaľ prakticky vyhodili.

Až do zotmenia sme hľadali žeriav, o ktorom nás presviedčali, že tam je. Žiadny sme nenašli. 

Unavení sme sa vrátili od pobrežia smerom k centru mesta cez nebezpečne úzke a kľukaté križovatky.

Na druhý deň sme kvôli opodstatneným obavám o bezpečnosť našej lode prekotvili k mólu sv. Nikolasa, ktoré nie je oficiálnym prístavom Patrasu a kotví sa tu zadarmo bokom.

V meste sa ťažko prechádza cez cestu, pretože na semafory je zlý výhľad a často svieti zelená pre autá i chodcov naraz.

Najkrajší je Chrám sv. Andreja s bohato zdobenými freskami, vyrezávaným nábytkom, mozaikami a striebrom zdobenými ikonami zobrazujúcimi život svätých. 

Pri vstupe každému, kto mal šaty nad kolená, dala teta šatku na zahalenie sa, lebo dovnútra sa môže vojsť iba so šatami siahajúci pod kolená.

Do Patraského archeologického múzea je pomerne dlhá štreka na pešo.

Sochy, amfory a mozaiky boli spracované do neuveriteľných detailov, ale nás najviac zaujala stravovacia pyramída Mykénčanov

Na prvom mieste jedli najmä obilniny a strukoviny a hneď na druhom hrozno a olivy. Mäso bolo až na samotnom vrcholku pyramídy, čo znamená, že starovekí Mykénčania boli do veľkej  miery vegetariáni. 

Nafpaktos – druhé kotvenie

Nafpaktos – druhé kotvenie

V prístave tentoraz nebolo voľné miesto, a tak sme boli odkázaní na voľné kotvenie pri brehu. Na dno sme nevideli a kotva medzi riasami a trávou nedržala. Po neúspešnom uviazaní na bójku, ktorá tiež nebola dobre upevnená, sme sa rozhodli vyviazať pri vystrčenom jachtárskom móle. Po celú noc sme nezažmúrili oka. Po móle sa neustále niekto prechádzal a o pol druhej v noci sa k nemu priviazala malá motorová loď, kde sa žúrovalo až do piatej ráno.

V prístave tentoraz nebolo voľné miesto, a tak sme boli odkázaní na voľné kotvenie pri brehu. Na dno sme nevideli a kotva medzi riasami a trávou nedržala. 

Po neúspešnom uviazaní na bójku, ktorá tiež nebola dobre upevnená, sme sa rozhodli vyviazať pri vystrčenom jachtárskom móle. 

Po celú noc sme nezažmúrili oka. Po móle sa neustále niekto prechádzal a o pol druhej v noci sa k nemu priviazala malá motorová loď, kde sa žúrovalo až do piatej ráno.

Trizonia – druhé kotvenie

Trizonia – druhé kotvenie

Po celý čas plavby sme križovali na plachty v priaznivom vetre. Motor sme spustili až 1km pred cieľom. Loď sme si vyviazali bokom k mólu. Ešte v predstihu sme si dohodli vytiahnutie lode z vody v Aigio.

Po celý čas plavby sme križovali na plachty v priaznivom vetre. Motor sme spustili až 1km pred cieľom. Loď sme si vyviazali bokom k mólu. Ešte v predstihu sme si dohodli vytiahnutie lode z vody v Aigio.

autorka textu a fotografií: Miroslava Pavlinská
www.miragrafik.sk | webdizajn, grafika a fotografia

Cesta späť

Cesta späť

autorka textu a fotografií: Miroslava Pavlinská
www.miragrafik.sk | webdizajn, grafika a fotografia

error: Obsah je chránený proti kopírovaniu