Takmer všetky drevenice tu majú pestrofarebný vápenný náter. Budovy sú zachované takmer v pôvodnom stave, takže na vlastné oči môžete vidieť, ako žili naši starí a prastarí rodičia v polovici minulého storočia. A čoby len žili, veď podaktorí tu ešte i žijú (a veruže, nie sú to všetci dôchodcovia). Ešte pred vstupom do skanzenu sme boli upozornení, aby sme sa správali slušne a úctivo a neliezli obyvateľom do dvorov. Tie totiž súčasťou prehliadky nie sú. Z tradičných remeselných nástrojov a úžitkových predmetov v niekdajšej domácnosti sme spoznali takmer všetky (vrátane nádoby na mútenie masla :-D). Pán sprievodca v múzeu bol veľmi zhovorčivý a predviedol nám nielen ukážku hry na fujare, ale porozprával aj o miestnych trampotách s lokálnymi medveďmi a osude Vlkolínca počas vojny. No, a čo by to bol za rodinný výlet bez toho, žeby sme okúsili miestne špeciality. Priam v skanzene stojí útulná drevená reštaurácia, v ktorej sme si objednali tradičnú Haruľu (zemiakové placky) s bryndzou. A pivo, samozrejme. Výlet bol krátky, ale zato zaujímavý a odporúčame ho všetkým milovníkom histórie i ľudovej architektúry, vrátane rodín s deťmi.