Benátky

Benátky bez cestovnej kancelárie

Mesto Benátky bolo posledným cieľom našej letnej dovolenky za rok 2022 (navštívili sme Rakúsko, Francúzsko a nakoniec Taliansko). Kemping, v ktorom sme prespali sa volal Miramare. Boli sme spokojní. Má kvalitné sociálne zariadenia, práčku i sušičku, aj keď za poplatok. Jedna noc tu stála pre štyri osoby 50 eur, čo bolo oveľa akceptovateľnejšie než 90.

Je tu aj menší kempingový supermarket, ten však býva v určité hodiny počas dňa zatvorený a ceny sú drahšie než v supermarkete v meste, ale v prípade núdze sa v ňom dá nakúpiť.

Ak sa rozhodnete využiť kempingový bazén, dávajte pozor na deti a tínedžerov, ktorí skáču na hlavu ostatným plávajúcim. Pravidlá bezpečného používania bazéna tu majú, ale nikto ich nedodržiava. Voda je v bazéne dosť plytká na plávanie, takže sa budete pravdepodobne oškierať nohami o dno.

Neďaleko kempingu je miestny supermarket, kde sme si kúpili melón a iné dobroty.

Na recepcii sa dá zaplatiť wifi pripojenie, ktoré platí všade v kempingu za 3,50 eur na jedno zariadenie. Návštevníci ubytovaní v kempingu, mimochodom aj tu nás označkovali plastovými náramkami, môžu využiť modrý autobus, ktorý spred kempingu jazdí až na pláž.

Mesto Benátky bolo posledným cieľom našej letnej dovolenky za rok 2022 (navštívili sme Rakúsko, Francúzsko a nakoniec Taliansko). Kemping, v ktorom sme prespali sa volal Miramare.

Boli sme spokojní. Má kvalitné sociálne zariadenia, práčku i sušičku, aj keď za poplatok. Jedna noc tu stála pre štyri osoby 50 eur, čo bolo oveľa akceptovateľnejšie než 90.

Je tu aj menší kempingový supermarket, ten však býva v určité hodiny počas dňa zatvorený a ceny sú drahšie než v supermarkete v meste, ale v prípade núdze sa v ňom dá nakúpiť.

Voda je v bazéne dosť plytká na plávanie, takže sa budete pravdepodobne oškierať nohami o dno.

Neďaleko kempingu je miestny supermarket, kde sme si kúpili melón a iné dobroty.

Na recepcii sa dá zaplatiť wifi pripojenie, ktoré platí všade v kempingu za 3,50 eur na jedno zariadenie.

Návštevníci ubytovaní v kempingu, mimochodom aj tu nás označkovali plastovými náramkami, môžu využiť modrý autobus, ktorý spred kempingu jazdí až na pláž.

Z kempingu sa dá prejsť napešo ku kompe, ktorá vás odvezie až do Benátok. Rúška sú počas plavby povinné. Strážnik, ktorý dohliadal na dodržiavanie tohto pravidla mal aj malý slovníček špeciálne s frázou „Masky sú povinné“ v rôznych jazykoch.

Zdanlivé územie rias je vlastne piesočná plytčina.

Na brehu v Benátkach už na turistov čakali pripravení gondolieri. Napriek tomu, že plavba na gondole patrí k jednej z najznámejších atrakcií Benátok, gondolierov bolo oveľa viac než bol reálny dopyt.

Turistov sa snažili zlákať stánky so suvenírmi a benátskymi maskami.

Ako najväčší frajeri pod slnkom sa tvárili predajcovia pitnej vody, ktorý za pol litrovú fľašku pýtali nekresťanské peniaze.

Popri nábreží sme prešli až ku Bazilike sv. Marka. Tá sa nachádza pri Dóžovom paláci. Obďaleč stojí Torre dell’Orologio, budova s mesačnými hodinami. Postavičky na vrchu budovy sa počas odbíjania hodín hýbu do rytmu zvona.

Benátske uličky sú úzke, kľukaté a chaotické. Bez GPS nemáte šancu. Všetci tu na dopravu používajú kanály. Na kanáloch chodia nielen výletné lode, ale aj zásobovanie, polícia a záchranná služba.

Niekedy sa stáva, že aj po hodine pochodovania nevidíte nič, čo by naznačovalo, že mestečko je vôbec obývané, keďže budovy vyzerajú schátrané a opustené. Zrazu vás však prekvapí ulička celá posiata obchodíkmi a stánkami s výrobkami od tradičných umelcov, aj keď niektoré z nich boli pravdepodobne iba lacné imitácie pre turistov, ktorí nie sú schopní rozpoznať rozdiel. Väčšina Benátčanov žije, ako sa zdá, z turizmu.

Jedlo a pitie tu bolo ešte drahšie než v Janove a Florencii, ale to sme čakali. Napriek tomu sme si však kúpili trojuholník pizze. Jedna bola špenátová a druhá s hranolkami – zaujímavá, ale aj chutná kombinácia.

Mali i mnoho sendvičov, ale vyzerali byť chudobne obložené, akoby ich pozliepali dokopy len tak ledabolo a hodili na kopu. Také sendviče si poľahky vieme vyrobiť aj doma.

Benátske uličky miestami dosť smrdeli ako zatuchlina a moč. Rovnaký zápach mal aj Janov. Napriek všetkým svojim nedokonalostiam sa však Benátky považujú za romantickú destináciu. Pár, ktorý sa tu rozhodol osláviť svadbu by určite súhlasil. V Benátkach sú trhy, ktorých jedlo nakŕmi nielen ľudí, ale aj hladné čajky. Tým rybári hádzali zvyškový odpad zo spracovania ulovených rybičiek. Okrem ručne maľovaných masiek možno v niektorých uličkách nájsť aj obchodíky s kostýmami.

Pečivo Calzone nás sklamalo. Chutilo ako tvrdé hrubé cesto s malým pomerom plnky.

V jednej z uličiek sa nám podarilo zachytiť umelkyňu pri práci.

Z kempingu sa dá prejsť napešo ku kompe, ktorá vás odvezie až do Benátok. Rúška sú počas plavby povinné.

Strážnik, ktorý dohliadal na dodržiavanie tohto pravidla mal aj malý slovníček špeciálne s frázou „Masky sú povinné“ v rôznych jazykoch.

Zdanlivé územie rias je vlastne piesočná plytčina.

Turistov sa snažili zlákať stánky so suvenírmi a benátskymi maskami.

Ako najväčší frajeri pod slnkom sa tvárili predajcovia pitnej vody, ktorý za pol litrovú fľašku pýtali nekresťanské peniaze.

Popri nábreží sme prešli až ku Bazilike sv. Marka. Tá sa nachádza pri Dóžovom paláci.

Obďaleč stojí Torre dell’Orologio, budova s mesačnými hodinami. Postavičky na vrchu budovy sa počas odbíjania hodín hýbu do rytmu zvona.

Benátske uličky sú úzke, kľukaté a chaotické. Bez GPS nemáte šancu. Všetci tu na dopravu používajú kanály.

Na kanáloch chodia nielen výletné lode, ale aj zásobovanie, polícia a záchranná služba.

Niekedy sa stáva, že aj po hodine pochodovania nevidíte nič, čo by naznačovalo, že mestečko je vôbec obývané, keďže budovy vyzerajú schátrané a opustené.

Zrazu vás však prekvapí ulička celá posiata obchodíkmi a stánkami s výrobkami od tradičných umelcov, aj keď niektoré z nich boli pravdepodobne iba lacné imitácie pre turistov, ktorí nie sú schopní rozpoznať rozdiel.

Väčšina Benátčanov žije, ako sa zdá, z turizmu.

Jedlo a pitie tu bolo ešte drahšie než v Janove a Florencii, ale to sme čakali.

Napriek tomu sme si však kúpili trojuholník pizze. Jedna bola špenátová a druhá s hranolkami – zaujímavá, ale aj chutná kombinácia.

Mali i mnoho sendvičov, ale vyzerali byť chudobne obložené, akoby ich pozliepali dokopy len tak ledabolo a hodili na kopu. Také sendviče si poľahky vieme vyrobiť aj doma.

Benátske uličky miestami dosť smrdeli ako zatuchlina a moč. Rovnaký zápach mal aj Janov.

Napriek svojim nedokonalostiam sa však Benátky považujú za romantickú destináciu. Pár, ktorý sa tu rozhodol osláviť svadbu by určite súhlasil.

V Benátkach sú trhy, ktorých jedlo nakŕmi nielen ľudí, ale aj hladné čajky. Tým rybári hádzali zvyškový odpad zo spracovania ulovených rybičiek.

Okrem ručne maľovaných masiek možno v niektorých uličkách nájsť aj obchodíky s kostýmami.

Pečivo Calzone nás sklamalo. Chutilo ako tvrdé hrubé cesto s malým pomerom plnky.

V jednej z uličiek sa nám podarilo zachytiť umelkyňu pri práci.

autorka textu a fotografií: Miroslava Pavlinská
www.miragrafik.sk | webdizajn, grafika a fotografia